Katechéza k ikone „Obetovanie Izáka

Táto ikona predstavuje jednu z najdôležitejších nocí v dejinách spásy. Ide o noc, keď sa na zemi zjavila VIERA.

Boh videl pokušenie, ktoré prichádzalo na Abraháma, keď po 25 rokoch kráčania ku viere, keď s ním Boh urobil „paschu", čiže prechod od modlárskeho spôsobu života ku klaňaniu sa jedinému Bohu, Abrahám mal znovu sklon vrátiť sa tam, kde bol na začiatku, teda hľadať šťastie mimo Boha - v svojom synovi. Preto Boh z lásky k Abrahámovi prichádza s týmto slovom: „ Vezmi svojho syna, svojho jediného syna Izáka, ktorého miluješ, a choď do krajiny Morja'! Tam ho obetuj ako zápalnú obetu na jednom z vrchov, ktorý ti ukážem!" (Gn 22, 2)

„Abrahám vstal včasráno ..." Keď vstával, možno ešte videl na oblohe hviezdy, ktoré mu pripomenuli Boží prísľub o množstve potomstva, ktoré má byť pomenované po Izákovi, (pórov. Gn 21, 12) A predsa táto obloha ho neodradila, ani mu neslúžila na výhovorku „ale Bože, veď si mi sľúbil, že ..."

Táto obloha na ikone je symbolom „včasrána" kresťana o ktorom píše žalmista: „Bože, ty si môj Boh, už od úsvitu sa viniem k tebe. " (Ž 63, J) Abrahám v toto ráno potvrdil, že Boh existuje a že On je Pánom jeho života.

Za Abrahámovým chrbtom sa vypína vrch v krajine Morja. („Morja" - znamená zjavenie sa Pána). Toto miesto sa považuje za totožné s tým, kde Šalamún vystavil Pánovi chrám, ktorý je predobrazom Cirkvi a zelený strom je znakom Ducha Svätého, ktorý bude prebývať v Cirkvi. Zelený strom v tomto mieste je zároveň predzvesťou milosrdenstva, kam až Boh pôjde so svojou láskou - dovolí, aby sa kruto a neúprosne zaobchádzalo s nevinným. „Keď toto robia so zeleným stromom ..." (Lk 23, 31) Čo robia? To, čo Boh z lásky k nám dovolil - aby sme svojimi hriechmi pribili Ježiša na kríž.

Postava Abraháma na ikone je v postoji bežca, ktorý práve vyštartoval z blokov. Je to znak dynamiky Boha, ktorý chce urobiť nový „krok vpred" vo viere Abraháma. Viera nie je iniciatívou človeka, ale Boha. Viera je milosť. Kresťan len prepožičiava svoje telo Bohu, aby Boh mohol kráčať po zemi. „Budem v nich prebývať a medzi nimi chodiť, budem ich Bohom a oni budú mojím ľudom. " (2 Kor 6, 16) Abrahámov plášť sa vznáša vo vetre, lebo Abrahám je „uchvátený" Bohom. Život kresťana sa podobá vetru. „ Vietor veje, kam chce; počuješ jeho šum, ale nevieš, odkiaľ prichádza a kam ide. Tak je to s každým, kto sa narodil z Ducha. " (Jn 3, 8)

Pohľad Abraháma upretý na anjela je vizualizácia hlasu, ktorý prichádza z neba. Abrahámov sluch je nasmerovaný na hlas Boha, aby si každý krok nechal nadiktovať od Boha. Nestavia sa do pozície Ja viem, čo mám robiť" ale do pozície „povedz mi, čo mám ďalej urobiť." Tento postoj je znázornený držaním noža. Je odhodlaný urobiť všetko, čo mu povie Boh. Nie je to muž hlúpy, ktorý počúva slová, ale ich neuskutočňuje, (pórov. Mt 7,26)

Pohľad Izáka je nasmerovaný na baránka, čím sa poukazuje na to, že Izák je predobrazom Ježiša Krista. Prorok Izaiáš opisuje vo svojom proroctve spôsob, ako bude trpieť Služobník Jahveho. „Ako baránka viedli ho na zabitie a ako ovcu, čo onemie pred svojím strihačom." (h 53, 7) Na inom mieste vidíme ešte lepšiu paralelu o predobraze Ježiša Krista v postave Izáka. „Potom vzal Abrahám drevo na obetu a naložil ho na

svojho syna Izáka. " (Gn 22, 6) A v evanjeliu čítame: „ Sám si niesol kríž a vyšiel na miesto, ktoré sa volá Golgota. " (Jn 19, 17)

Izákovo kľačanie s vystretými rukami je znakom pokory, poslušnosti a odovzdanosti do otcovej vôle. V hebrejčine slovo „Akedá" znamená zviazanie obete. V židovskej midráši sa hovorí, že Izák mal na perách toto slovo, akoby on prosil otca: Zviaž ma, aby som sa nevzpieral, aby bola prijatá moja obeta" Aj Ježiš Kristus sa nechal na kríži priviazať o Otcovu vôľu.

Pred Abrahámom a Izákom sa nachádza tmavá priepasť, ktorá znázorňuje smrť, do ktorej sú obidvaja pozvaní vstúpiť. Izák stojí pred fyzickou smrťou a Abrahám pred ontologickou smrťou (smrť bytia). Toto je tá tmavá noc, o ktorej hovorí kresťanská mystika. Toto je najkritickejší okamih v živote človeka, kde sa ukáže, komu človek verí. Démon hovorí: nesmieš vstúpiť do smrti, lebo zomrieš. Boh hovorí: vstúp do smrti, lebo za ňou sa skrýva ŽIVOT.

Božie slovo hovorí pravdu. Za priepasťou sa nachádza baránok. Za smrťou sa nachádza život. V tomto mieste počuť jasne Abrahámovu odpoveď: „Boh si už zaobstará baránka na obetu, syn môj." (Gn 22, 8) Áno, Boh už predvídal baránka na každú udalosť smrti v našom živote. Táto ikona pozýva človeka tomuto uveriť. Preto by sme túto ikonu mohli nazvať aj: „Vrchol lásky Boha." Ježiš Kristus išiel dobrovoľne na smrť a na tretí deň dostal život. K stretnutiu sa s baránkom je nutné vstúpiť do smrti, teda prijať tú situáciu, ktorá nás ubíja a nezapochybovať o Božej láske. Aby sme objavili pravý Život je potrebné vziať na seba kríž.

Pre baránka sa smrť stala skutočnosťou. „Abrahám podišiel, barana vzal a obetoval ho namiesto svojho syna. " (Gn 22, 13) Baránok na ikone sa díva smrti so očí. Čo to znamená?

v

Že hľadá každého, kto sa dostal do jej područia, aby ho vyslobodil. Lebo žalm hovorí: „ Otvorili sa hlbočiny vôd a základy zeme sa odkryli. Z výsosti čiahol rukou a chytil ma a vyzdvihol ma zo stredu hlbokých vôd. " (Ž 18, 16-17) Kresťan je ten, kto premohol smrť, kto miluje bratov až po oddanie svojho života - tak ako Kristus. Preto svätý Pavol, objaviac nové stvorenie, ktoré miluje v rozmere kríža zvolá so žalmistom: „ Veď pre teba nás usmrcujú deň čo deň, pokladajú nás za ovce na zabitie. " (Ž 44, 23)

Krík, v ktorom je zachytený baránok, je predchodcom toho kríka, z ktorého sa Boh predstavil Mojžišovi menom: „Ja som, ktorý som!" (Ex 3, 14) Ježiš sa tiež predstavil takto: „Prv ako bol Abrahám, Ja Som!" (Jn 8,58) Teda v tomto kríku sám Boh čakal na Abraháma.

Anjel znázorňuje postoj Boha. Na jednej strane Boh robí všetko preto, aby nás zastavil pred smrťou (ľavá ruka anjela) - to je výzva anjela „Neubližuj mu", čím sme pozvaní milovať druhého a nie ubližovať mu. Na druhej strane, ak sme neposlúchli Boha, Boh ukazuje na Baránka, (pravá ruka anjela) na svojho Syna Ježiša Krista, ktorý každému, kto okúsil smrť, ponúka záchranu skrze odpustenie hriechov a prijatie oživujúceho Ducha.

Podľa zásady „Božie slovo skutočnosť vytvára a nie popisuje" úlohou tejto katechézy nie je opis obrázku, ale naučiť nás „počúvať" hlas ikony, aby toto napísané Božie Slovo dalo vždy nový impulz pre naše obrátenie. Aj ty môžeš dostať takú vieru, akú mal Abrahám, že v tej situácii, v ktorej sa nachádzaš, môžeš milovať Boha viac, ako vlastný život - a to je tá nová skutočnosť, ktorú vytvára v tebe Boh.